List deťom, ktoré mám veľmi rada a nikdy neprestanem...

Autor: Marta Páleníková | 22.5.2013 o 18:53 | (upravené 22.5.2013 o 22:50) Karma článku: 8,64 | Prečítané:  851x

... uplynú 2 roky, čo som vás spoznala. Vás a vašich rodičov. Prvé slová, ktoré som vám – deťom povedala, boli ... chcem byť vašou druhou mamou. Chcem vás naučiť písať, čítať, počítať, kresliť, športovať, hrať na flauty, vystupovať na predstaveniach, ale hlavne vychovávať.

 

Aby ste sa nestali otrokmi tejto doby, uponáhľanej, plnej zhonu a chaosu. Doby, kedy je moderné veľa pracovať, veľa mať. Chcela som vás nasmerovať ku kultúre dávania, pretože dávať je oveľa viac ako brať. Chcela som vám odovzdať svoje hodnoty a ideály, naučiť vás láske k prírode, ochote pomáhať druhým ľuďom. Veľa som toho chcela. Prišli ste do školy plní očakávania, tešili ste sa. Veľmi som si priala, aby ste chodili do školy radi. Aby ste si ráno hovorili ... idem si ráno veselo do školičky, tak ako to ja píšem svojim deťom na mobil cestou do školy. Neviem, ako sa mi to všetko podarilo. Niečo možno viac, iné menej. V jednom som si istá,, že sa mi nepodarilo - aby ste chodili každé ráno veselo do školičky ako ja. Viem to. Rozmýšľala som, prečo. Dnešné školstvo je založené na výkone. Školy si vyberajú najmúdrejšie, najšikovnejšie, najvychovanejšie, najvzornejšie deti. Tie, ktoré podávajú výkony na najvyššej úrovni, sú vítané. Ale ja som chcela viesť deti k tomu, aby boli aj v škole šťastné. Aj tie menej múdre, menej šikovné, problémové a živé. Prišla som do školy, aby som „niečo" zmenila. Ale zistila som, že prísť do školy s 20 učiteľkami a chcieť ju zmeniť - sa mi nikdy nepodarí. Preto som sa rozhliadla okolo seba a hľadala cestu, ktorou sa dať viesť a splniť si svoj sen. Verím, že som ju našla. Kto vie. Felix...znamená šťastný, možno bude táto škola naozaj školou so šťastnými deťmi, šťastnými učiteľmi. Každá vec niečo stojí. Stratím z dohľadu vás, strácam priateľku, ktorá vás má veľmi rada, strácam milých ľudí, ktorých som denne stretávala na chodbách školy. Ťažko znášam zmeny, ale rozhodla som sa. Som optimista. Chcem byť Felixová - šťastná a robiť šťastnými deti, ktorým budem druhou mamou.

Budem na vás často spomínať,

-          ako ste začali písať, čítať

-          ako ste sa ku mne pritúlili, aj keď som vás napomínala

-          ako ste sa na konci vyučovania na mňa vrhli a dávali mi najavo, že ma máte radi

-          ako som vás musela potrestať, keď ste zobrali do rúk hada a ten uštipol vychovávateľku

-          ako niekto volal, nechoď tu - pani učiteľka je obsadená! Asi žiarlil, aby sa nepritúlil aj niekto iný

-          ako sme prežívali krásne chvíle na výletoch, v škole prírody

Ospravedlňujem sa všetkým deťom, ktorým som sľúbila, že budem ich učiteľkou .... Maťkovi, Samkovi, Lucke, Emilke, Šarlotke, Adamkovi, Natálke.... musím odísť. Idem do šťastnej školy, budem Felixová?

Prajem vám všetkým, aby ste boli predovšetkým dobrými, šťastnými a až potom múdrymi ľuďmi. Vaša PU

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?