Priniesla som ho do izby, ale manžel zavrhol moju myšlienku. Obraz sa mu veľmi páčil a navrhol zavesiť ho na stenu do obývačky. Tam bude pre neho najlepšie miesto. Každý, kto príde ho uvidí! Najmladší syn Jurko sa odišiel hrať do obývačky a my sme zatiaľ pripravovali večeru v kuchyni. O chvíľu sa objavil uplakaný Jurko. Na otázku, prečo plače odpovedal: „Ten pán na obraze je smutný a ja mu nemôžem pomôcť!“
Ja som sa pozerala na obraz cez materiálnu hodnotu, manžel ako na peknú vec a jediný Jurko odhalil skutočnú myšlienku obrazu. Zahanbila som sa a od tej doby sa na tento obraz pozerám ako moje dieťa.
Jedno koleno a dva pohľady na neho.
Učím svojich druháčikov, aby sa vedeli v určité dni slávnostne obliecť. Keď ideme do divadla, na koncert alebo v deň vysvedčenia. V utorok sme mali rodičovské stretnutie. Tak som sa slávnostne obliekla, však učíme príkladom! Aj keď bola vonku fujavica a zima, obliekla som si sukňu a pančuchy. Lenže pri 18 chlapcoch v triede - zostaňte bez diery na pančuchách až do večera J. Samko si prezúval tenisky so suchým zipsom a omylom sa „prilepil“ na nesprávnom mieste – mojej pančuche. A očko, vlastne oko bolo na svete. Len sa počas dňa zväčšovalo a ťahalo od kolena k chodidlu. Už som si robila starosti, ako budem vyzerať, čo povedia rodičia. Uprostred poslednej hodiny pribehol Miško a s ľútosťou ukazuje prstom na koleno! Upokojujem ho, že to nič nie je a otáčala som dieru dozadu, aby nebola vidieť. Miško však stále ukazuje na koleno. Aha! Včera som pri behaní v lese spadla a oškrela som si koleno. Miško totiž neukazoval na bezvýznamnú dieru, ale pre neho na významnú vec. Jeho pani učiteľku bolí koleno J.
My dospelí dávame priveľký význam veciam, ktoré až tak dôležité nie su. Je treba pozerať sa na svet očami dieťaťa!