Mesiac úcty k starobe - očami detí

Autor: Marta Páleníková | 26.10.2013 o 15:51 | Karma článku: 8,66 | Prečítané:  530x

Keď sa spýtame detí, kedy pociťujú najväčšiu radosť - väčšinou povedia: keď dostanem darček, keď mi kúpia obľúbenú zmrzlinu. Keď sa spýtame starého človeka - bude hovoriť o vzťahoch so svojimi blízkymi. Tie su pre šťastnú starobu veľmi dôležité. To by si mali uvedomiť najmä rodičia, učitelia, vychovávatelia.

 

Mali by sme spoločne viesť deti od najútlejšieho veku k úcte k starým ľuďom. Pred dvoma rokmi som pripravovala spolu s prváčikmi program v rámci projektu Supertrieda na tému: Keď raz budem starý... Kým sme začali tvoriť príbeh na túto tému, rozprávala som sa s nimi o starobe. Na otázku: kto je pre Teba starý, odpovedali - 30, 40-ročný človek J. Ale keď som sa pýtala, ako si predstavujú starého človeka, väčšinou ho videli v bezdomovcovi. Videli teda starobu ako negatívnu, tak ako vidia na ulici opustených, neumytých, hladných, žobrajúcich ľudí. Vtedy som si uvedomila, že ako učiteľka najmenších by som im mala predstaviť starobu v pozitívnom zmysle. Neviem, či sa mi to vtedy podarilo, ale snažila som sa.

Tento rok mám zasa tých najmenších školákov. Mesačná téma našej školy Felix je: Jeseň pani bohatá (jeseň ako ročné obdobie, jeseň života). Tak sme spoločne zorganizovali dve akcie. Prvé bolo stretnutie so starými rodičmi. Keďže Felix = šťastný, chceme vytvoriť jednu veľkú, šťastnú rodinu: deti, rodičia, starí rodičia +  učitelia, vychovávatelia, vedenie. Na tomto stretnutí bolo hlavným cieľom prijať starých rodičov do našej rodiny. Dúfame, že sa nám to podarilo. Deti privítali starých rodičov milým programom, pesničkami a odovzdali im svoje výrobky, ponúkli malým občerstvením. Druhá akcia bola návšteva Domova nádeje, ktorý je vlastne domovom seniorov. Pripravili sme deti na toto prostredie, rozprávali sme sa na komunite o starých ľuďoch, starobe. Starí ľudia môžu byť chorí, postihnutí, ale zároveň aj múdri (prežili už veľkú časť svojho života, majú skúsenosti), majú veľa času, nikde sa neponáhľajú. V každom prípade by sme mali viesť deti k tomu, aby rozdávali svoju radosť, životnú energiu a lásku druhým - aj starým, bez toho aby čakali od nich odmenu. To bolo cieľom našej návštevy v Domove nádeje. Starkí nás privítali upravení, jedni s radosťou v očiach, druhí vážni so smútkom v tvári. Ktovie prečo. Ale na konci nášho programu boli veľmi šťastní, veď prišli za nimi deti! A to sa nestáva často. Zobrali si od detí vyrobené srdiečka ako symbol lásky k nim. Jedna babička si ho pozerala s detskou pozornosťou, veľmi dlho a pozorne. To neušlo malému Jankovi. Pýtal sa .... a tí ľudia boli deti? Áno, starí ľudia sú ako deti - potrebujú veľa, veľa lásky. Potom sú šťastní a spokojní. Nezabúdajme na to všetci! A nielen v októbri, v mesiaci úcty k starším.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nemecko zakázalo prespávanie v kamiónoch, vodičom za to hrozia pokuty

Komisia ukáže nové pravidlá pre dopravcov.

DOMOV

Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor aj Andrejom Babišom.

KOMENTÁRE

Premiér Fico mieri k jadru Únie. Ako sa k nemu prelúska?

Fico sa nenápadne začal dištancovať od susedov z V4.


Už ste čítali?