Tá s devinou je Páleníková...Terezka, tá s jedenástkou Páleníková...Monika. Miška sa pýta: „Tomu pánovi, čo hovorí do mikrofónu nejde rozumieť - ako sa volá?" Hovorím: „Páleník." „Ty si tiež Páleníková, nie?" Hmm ... išiel okolo vysoký chlapec.. „Jééj, ten je podobný na anjela, čo bol u nás v škole Felix s Mikulášom. Ako sa voláš?"- pýta sa Miško. „Juraj ... Páleník". Čóóóó? A to ešte nevedeli, že vedľa mňa sedí Páleníková Barborka a na zápas nestihol prísť Majo Páleník, Martuška Páleníková leží doma so zraneným kolenom ... to má na svedomie čo iné, než basketbal. Ale svoj názor nezmením, šport je pre deti a mládež super. Vedie ich k cieľavedomosti, vytrvalosti a hlavne - vyplňuje im voľný čas, nájde dobrých kamarátov. Vyrovnať sa s prehrou ich pripraví na život, tešiť sa z víťazstva zasa posilní ich sebadôveru.
Tak sme prežili pekný podvečer v športovom duchu, zdraví felixoví anjelici. Držíme palce basketbalistkám Good Angels Košiciam, ale hlavne DOBRÝM ANJELOM, ktorí pomáhajú rodinám s malými deťmi, ktoré majú zákernú chorobu a dostali sa do finančnej tiesne. Tí sú zo všetkých anjelov tu na svete najväčší!!!
