Jednoducho som sa nechala vyhecovať skvelými ľuďmi na jednom z organizovaných behov v Bratislave a namiesto 10 km som zabehla polmaratón. V cieli ma čakali moji prváčikovia a pýtali sa: „Marta, vyhrala si?“ Áno, vyhrala som – sama nad sebou! V skutočnosti som bola niekde na chvoste J. No čo, dobehla som a dokázala som, že starnúť ešte nechcem J. Potom bežali deti. Organizátor mi neskôr napísal, že po dlhej dobe videl u detí ozajstnú radosť zo športu. Fakt boli zlatí. Tak ho to učarovalo, že sľúbil akciu pre deti na MDD. Kiež by bolo takých ľudí viacej!
Šport mi pomáha vyhrávať aj v iných oblastiach života. Pomohol mi zvládnuť mojich 6 detí, pomohol mi naskočiť rozbehnutého vlaku a zaradiť sa po dlhej materskej medzi pracujúcich, pomohol mi nabrať odvahu a drzo sa prihlásiť na súkromnú školu, pomohol mi celkom pokojne prijať životné prehry, pomohol mi nájsť skvelých priateľov, pomohol mi prežiť neskutočné dobrodružstvá, pomáha mi aj teraz ... napísať tento článok J...vlastne stále!
Preto sme viedli spolu s manželom svoje deti k športu, aj keď ... v týchto dňoch sa lieči moja dcérka po operácii kolena. Ale aj zranenie ju posunie dopredu, viem to.
Preto sa snažím na tej súkromnej škole, na ktorú ma nakoniec zobrali viesť deti k športu. Nemusí byť vrcholový. Musím povedať, že to, čo sa hovorí v súčasnosti o deťoch – sú lenivé, obézne, nechce sa im športovať – to o mojich Wedkoch neplatí! Majú radi pohyb a určite sa v živote s problémami hravo pobijú. Však majú šport radi.
Viem, že sú dôležitejšie veci vo výchove detí. Ale šport môže byť veľkým pomocníkom v tom, aby nám vyrastali zdravé, veselé, sebavedomé deti. Deti, ktoré dokážu povzbudiť, pomôcť, počúvať a uznať druhých.
No a keď behávam na Železnej studničke v sobotu ráno, stretávam tých skvelých ľudí, ktorí sa pri behu s úsmevom pozdravia - aj keď sa nepoznajú, ale vedia, že sú rodina - športová. Ozaj, v sobotu ráno idem behať, nepridáte sa?